Nízke Tatry za dva dni

Už dlhšie som sa pohrával s myšlienkou "prebehnúť" hrebeň Nízkych Tatier naľahko za dva dni. Jednak preto, že chcem zistiť, či na to ešte mám a skôr dostanem priepustku na 2 dni ako na 4 :) Na úvod sa musím priznať, že som ho celý ešte nikdy nešiel, takže zopár úsekov bude pre mňa prekvapením.

Bude to príbeh o posledných 100 km mojich obľúbených tenisiek. [Ten sa symbolicky začal tiež 100 kilometrovou štrekou] S Mikim začíname pekne v Šumiaci. On už má zopár maratónov zabehnutých (napr aj z Everest base campu) ale slúbil že pojde rekreačne. Naša stratégia je jednoduchá = hore kopcom kráčame, dolu bežíme a zvyšok podľa chuti. Hneď po 10 min. nás chytá búrka, tak ju prečkávame pod strechou jednej chalupy na konci dediny. Na 3 km kolega zlomí paličku a pri pohľade na čierňavu a blesky okolo Kráľovej holi rozmýšľame, či má vôbec zmysel pokračovať a nebude lepšie sa vrátiť... nakoniec to dáko doklepeme na vrchol a výhľad na Vysoké Tatry nad oblakmi nás nakopne a užívame si beh krásnym hrebeňom - tenisky priam letia. 

 

Zastavujeme až na Andrejcovej, kde na mňa hladne žmurkajú tenisky, a tak ja si dám kapustnicu a ich zalepím tejpou - to vydrží len 2km :( Za sedlom Priehyba sa zhoršuje chodník. Chudiatko teniska trpí, preto ju poriadne obviažem a pridávame veselo do kroku. Celý čas sa snažíme dobehnúť skupinu, čo spala na Andrejcovej a zostal tam po nich pes. Nás poveril chatár úlohou, zastaviť ich. To sa nám podarilo až na Ramži, ale oni svojho psa majú, takže voláme späť na Andrejcovú, že máju iného :D aj takéto príbehy píše život... 

Nakoniec na Čertovicu poctivo doklušeme a môžem dopriať teniskám zaslúžený oddych. Ja si dám kombo kofolu, pivo a guľáš :) Máme parádne ubytko v domčeku HS, kde sa o nás postarajú a vďaka tomu sme nemuseli trepať nič navyše v batohu.

 

Druhý deň 

Po úvodnom výšľape zjazdovky sa prebehneme po krásnom hrebeni za Lajštrochom. Na Štefáničke len doplním vodu a vyrazím po kamennom chodníku hore do oblakov. S Mikim sa rozdelíme - on ide na Ďumbier. Ja zase na Chopka, pri zbehu zakopávam a natrhnem aj druhú tenisku :( Tak im venujem pozornosť tejpovacou páskou a bežíme ďale.

Na Ďurkovej len začínajú variť polievku po včerajšej kalbe. Spravia aspoň párky s kofolou - domácu odmietam :) Po obede tam zanecháme rozbiehajúcu sa párty :) Nasledujúci úsek trochu tlačíme tepmo a letíme po hrebeni. Za Prašivou nás chytá jemná búrka a veľmi náročný zbeh. Nohy trpia ale tenisky ešte viac.

Po tejto menšej búrke ma nikto nedostane na Kozí chrbát - hlavne by to bola podpásovka pre tenisky, takže si zaspomínam na staré zlaté časy a pekne ho obehneme :) Na Donovaly dobiehame tesne pred autobusom, dokonca ešte stíham vysnívané hranolky (opečené zemiaky s extra soľou :-P).