J100 2015

Minuly rok som bol nuteny to vzdat v polke trati kvoli topankam, preto som to tento rok nenechal na nahodu a den pred startom som si kupil specialky na ultra ... ano je to zly plan nahradzovat trening vybavou a ist do toho v nevyskusanych botach, ale aspon je to plan.

22:45 sa schadzame na parkovisku vedla centra pretekov a provizorne sa rozcvicujeme ... vsak ako vam uz len pomoze rozcvicka na 100 km dlhy pochod ze :) Po startovom signale presne o 23:00 zacinaju vsetci bezat a kedze tych par fanusikov co tu, je silno povzbudzuje, tak spolu s mojim partakom Dadym poddliehame davu a pobehneme uvodne kilometre a tym porusujeme nasu strategiu ... nebehat. Takto zacina Jesenicka stovka 2015!

... za rovnakej tmy, ale o 22 hodin a 31 minut neskor sa sam suchtavym krokom vraciam po tej istej ceste ... uplne vystaveny len s myslienkou na teplu polievku v cieli. Tak by sa to dalo zhrnut do jednej vety. Ale bol to boj a o kazdom boji sa da napisat epos, tak tu skusim zachytit zasadne momenty podla prekonanej vzdialenosti:

2km este bezime, ale zacina jemne stupanie, a tak konci hra na hrdinov a prejdeme do planovaneho kroku.

7km zacina prve silnejsie stupanie pomedzi kravky, ktorym hrozostrasne svietia oci pri svetle celovky

12km sa opat rozhodneme porusit zakaz behu a dole kopcom to spolu so skupinou pustame na volnobeh. Predsa asi to stoji menej sil nebrzdit a nechat sa unasat prudom.

22km ide sa nam dobre a vyuzivam skusenosti z minuleho rocnika, ked sme tu kusok pobludili a vediem skupinu, ktora nam potom ujde na rovinke.

30km ako sa priblizujeme do Brannej a naberame vodu v prameni, dufam ze tu zase bude cihat tajna obcerstvovacka a aj sa tak deje. Takze doplname vsetko potrebne a veseli pokracujeme

37km po zbehu zjazdovky si davame ranajky na Ramzovej.

40km po velmi peknom useku a kontrole pri potoku/jazere zacina najbrutalnejsie stupanie na Serak. Ku koncu je v lese na chodniku dokonca sneh, ktory nam stazuje vystup, lebo sa dost smyka a okolo je blato.

45km dobyjame Krepenik a hovorim si: “uz len po hrebeni a potom uz len dole so Sumperku,” :D to som este nevedel, ako som sa mylil.

47km z Vozky je to celkom masaker zbeh v snehu, do ktoreho sa stale zabarame nastastie to nie je dlhy usek

50km prichadzame na siroku cestu a na mna prichadza unava, a tak si na chvilku lahnem, kym cakam na Dadyho.

51km na sirokej ceste zaciname stretavat prvych turistov a to nas celkom nakopne, a tak dobiehame na Cervenohorske sedlo, kde si doprajeme polievku a caj. Taktiez vyuzijeme zachod a s nevolou opustame vyhriatu horsku chatu. Ale to hlavne, citim sa fajn, a tak namiesto otazky len Dadymu oznamujem, ze ideme dalej :) Tentokrat to tu predsa zase nevzdam (rok predtym na J100 a este predtym na zimnej Horskej vyzve)

51.3km v tomto sedle je plno chat a pekne miesta, ale tato skupinka ceskych cyklistov si vybrala na stanovanie to najlepsie miesto siroko daleko - heliport. Nemam slov a s usmevom ficime v dvojici dalej.

60km podla mapy som mysle,l ze to bude kusok a len jeden maly kopcek, ale nakoniec dostat sa na Svycarnu, bol masaker. Cestou su velmi pekne miesta s drevenym chodnikom medzi bazinkami - skoro ako v Norsku :) pred chatou nas zase zaskocil sneh v stupani, ktore zobralo kopu energie, a tak na chate doplname vodu a doplname energiu.

61.5km na ceste okolo Pradedu pobehneme, lebo vsade je kopa vyletnikov. Milo nas prekvapi, ze niektori nas povzbudzuju a dokonca poznaju J100.

68km ficime po krasnej casti hrebena, ale Dadymu dochadza stava a zacina ho boliet koleno, co je zle znamenie.

72km zacina zostup na Skritka a Dadymu zhanam palicu, ale aj tak mi oznamuje, ze na najblizsej obcerstve skonci a zoberie si bus. Tak sa rozbieham dolu kopcom.

75km obcersvovacka na Skritku - vykukne slniecko, a tak zhadzujem zbytocne vrstvy, doplnim zasoby a s usmevom bezim dalej a dotahujem ludi.

79km bezi sa mi super, citim sa ako majster sveta, vsade zelene luky, hore hreben Jesenikov, ktory som zdolal proste parada.

82km konci zbeh a ja do dediny uz len kracam... dlhe asfaltove cesty mi nerobia dobre na psychiku a zacina ma nieco tlacit zo spodu na chodidle.

83km kontrolujem ponozku, vlozku v topanke, proste vsetko, ale aj tak neviem najst pricinu toho, co ma picha, a tak sa mi zacina tvorit velky otlak.

85km na kopci dorazim dvoch borcov a v zbehu im dokonca utekam, co bola asi chyba... od teraz ak pouzijem slovo "behat", tak len cisto zo zvyku ... lebo to co som robil malo daleko od behu, vdaka mega velkemu otlaku.

90km za zamkom Velke Losiny je brutalny kopec a na nom prichadza mega kriza. Napriek tomu, ze je velmi teplo, tak ma chyta zimnica a obliekam si vsetko, co mam sadam na zem. Vytahujem jedlo z batoha. Keby nesiel o chvilu okolo bezec, tak tam sedim dodnes. Nasadzujem vesiak a drzim sa, co to da.

92km predposledny kopec a ja sa uz nedokazem drzat ani borca kracajuceho predomnou, psychicke dno. Rozmyslam, kde si lahnem a zavolam organizatorom, ze tu budem lezat, kym po mna niekto pride.

92.4km dobieha ma dalsi borec, ale ked vidim, ako ho tacka, tak viem, ze tiez melie z posledneho. Tak uvazujem, ze este kusok, kuusok hecnem na asfaltku a mozem si zavolat sanitku ...

93km neuveritelne, ale niekoho dobieham, manik zle odbocil v dedine a teraz sa vracia. Zdeluje mi info, ze na poslednom kopci niekto ukradol kontrolu, a tak vo vzduchu visi silna otazka, ci tam vobec ist a nie rovno do ciela. Ale kedze za dedinou je pramen a mna nakoplo, ze som ho dobehol, tak idem na to ...

97km ten posledny kopec bol vyssi, ako som myslel a stretavame sa na nom traja. Kontrola tam fakt nie je, ale lampion zostal, tak aspon foto ako dokaz a bezime dole pricom sa zacina stmievat.

99km v tme sme prehliadli odbocku na tajnu kontrolu, ale asi by na to aj tak nebola sila, lebo uz fakt melieme z posledneho. Pluzgier na nohe je totalne neznesitelny a z krivania ma zacinaju boliet dalsie casti tela.

103km CIEL!!!

Chyba mi len tajna kontrola, ale aj tak dostavam odmenu za dokoncenie a dostavam sa do vysledkov s uzasnym casom 22:31 :D aspon mam co zlepsovat. Rychlo do seba hodim polievku, ktoru poriadne posolim a zapijem kofolou. Kedze sme nechceli spat v telocvicni, tak sme sa rozhodli co najskor ficat spat do Brna, a tak prebudzam Dadyho a zistujem, ze to neodsoferuje, a tak sice nechcene, ale sadam za volant s otlakmi a rizikom, ze dostanem krce ... o dve hodiny lezim spokojne v posteli a mozem konecne spat :)