Majlo si napisal ...

Už pred rokom sme chceli s Amálkou letieť, ale až teraz sa nám ju podarilo motivovať. Keď nám jedného dňa prezradila, že by chcela letieť lietadlom, zobrali sme prvé letenky, čo boli v akcii. Viac ako samotného letu sme sa však obávali ranného presunu na letisko do Viedne. Naša cesta sa začala už v sobotu, keď sa posúval čas na letný, čo nás všetkých rozhodilo. V pondelok sme o jednej ráno Amálku preniesli do auta a vyrazili sme. O tretej ráno sme prebudili spiacu Amálku, aby sme sa presunuli do taxíka. To jej spôsobilo menší šok, ale po príchode na letisko už Amálka pobehovala a kukala na lietadlá. Pri čakaní vyťahujeme samolepkovú knižku o letisku, kde si prechádzame, čo nás čaká. Jej prvý let prebehol bez problémov. Pri vzlietaní sme si robili srandu, že je to ako na hojdačke a tlak v uškách sme zvládli s pomocou lízatka. Nad oblakmi nás čakal krásny východ slnka a následne sme si zaslúžene všetci na chvíľu zdriemli. Dokonca sme počas pristávania zahliadli more a malé domčeky, takž