Rodos

Už pred rokom sme chceli s Amálkou letieť, ale až teraz sa nám ju podarilo motivovať. Keď nám jedného dňa prezradila, že by chcela letieť lietadlom, zobrali sme prvé letenky, čo boli v akcii. Viac ako samotného letu sme sa však obávali ranného presunu na letisko do Viedne. Naša cesta sa začala už v sobotu, keď sa posúval čas na letný, čo nás všetkých rozhodilo. V pondelok sme o jednej ráno Amálku preniesli do auta a vyrazili sme. O tretej ráno sme prebudili spiacu Amálku, aby sme sa presunuli do taxíka. To jej spôsobilo menší šok, ale po príchode na letisko už Amálka pobehovala a kukala na lietadlá. Pri čakaní vyťahujeme samolepkovú knižku o letisku, kde si prechádzame, čo nás čaká. Jej prvý let prebehol bez problémov. Pri vzlietaní sme si robili srandu, že je to ako na hojdačke a tlak v uškách sme zvládli s pomocou lízatka. Nad oblakmi nás čakal krásny východ slnka a následne sme si zaslúžene všetci na chvíľu zdriemli. Dokonca sme počas pristávania zahliadli more a malé domčeky, takže sa jej veľmi páčilo.

Busom z letiska to už bolo náročnejšie. Jednak bol plný a navyše sme nemali ani vodu, ani jedlo. V centre sme hneď všetko doplnili a vyrazili sme pešo na ubytovanie. Taxík nechcela po nočnej príhode a MHD nechodila bližšie. Takto sme si v podstate nastavili laťku na celý pobyt - väčšinou chodíme pešo a ja nesiem Ami na pleciach alebo v nosiči. Celkovo sme takto nachodili 137 790 krokov.

Z úvodu sme chceli pomaly spoznávať okolie, tak sme nakupovali v malých miestnych obchodíkoch, kde nemali veľký výber, ale boli tam o to milší ľudia. Vždy sme si s nimi pokecali a boli radi, že prichádzajú turisti. Napríklad, keď pani nemala na predaj olivy, tak mi nabrala z jej domácich. V inom obchodíku bol majiteľ Srb a dal nám ako slovanským bratom džús zadarmo :)

Historické centrum, ktoré je aj v UNESCO, nás nesmierne uchvátilo. Tak sme tam skoro každý deň chodili na prechádzku a vždy sme objavili niečo nové. Veď doma nemáme možnosť prechádzať sa cez opevnenie, ktoré zažilo byzantskú ríšu alebo slúžilo križiakom. Amálke sa veľmi páčila podlaha z okruhliakov, kde rada behala a masírovala si nožičky. Tento zážitok bol o to väčší, že už máme celá rodina barefoot topánky.

Na obed sme sa snažili uvariť niečo "domáce" a dopriať si poriadnu siestu. Večer sme si potom vychutnávali miestne lahôdky. Amálke sa veľmi páčilo, že sme po jedle len tak dostali zmrzlinu alebo sladký dezert. V celom meste majú veľa sladkých vecí aj v pekárňach, takže potom behala ako nakrútená myš a vydržala sa hrať na ihrisku až do deviatej večer. Kedže sme v lietadle nemohli mať veľa batožiny, tak sme si zobrali len jednu knihu na čítanie pred spraním a vybrali sme asi tú najlepšiu, kedže sme z nej denne prečitali 5 až 6 rozprávok - Mlsné medvedie príbehy :)

Keď sme už poznali blízke okolie, vybrali sme sa na celodenný výlet miestnym autobusom do Lindosu. Je to prekrásne mestečko medzi zátokou a akropolou na skalnatom brale. Celý čas nám svietilo slniečko a bolo príjemne teplo. To sme využili a poriadne sme sa okúpali, či stavali z piesku pevnosti a hrádze.

Keďže sme prišli ešte pred sezónou, väčšina podnikov bola zatvorených, ale zvládame prejsť miestny palác a archeologické múzeum, ktoré nás najviac zaujalo krásnou záhradou, kde sa páčilo aj Amálke. Ku koncu pobytu otvorili aj miestne akvárium, a tak sa pozeráme na miestne zvieratká, ktoré žijú pod hladinou a niektoré si môžeme aj pohladkať :) Inak tu bolo všade veľa mačiek, čo sa babám páčilo, len škoda, že neboli moc na hladkanie. Ako vrchol máme hľadanie pozostatkov jedného zo siedmych divov sveta, Rodoský kolos, ktorý stál len necelých 60 rokov a nič z neho nezostalo. 

Na záver ešte ideme autobusom na najbližšiu pieskovú pláž, aby sa Amálka mohla poriadne rozlúčiť s morom a zahrať sa. Tu je zatvorené pre istotu všetko, vrátane platených záchodov, ale aspoň vidíme bager na pláži :D Dokonca sa aj hodím do vĺn a takto symbolicky sa rozlúčim s mojou prvou otužovacou sezónou.