Camper Van trip

Neodolali sme súčasnému hype a tiež sme si chceli vyskúšať cestovanie v obytnom voze. Taktiež sme chceli doplniť absťák hôr, ale nechceli sme cestovat veľmi ďaleko, a tak sme sa vybrali do okolia Semmeringu. Camper van sme našli na stránke s rovnakým názvom mesiac dopredu a miesta na spanie sme hľadali cez appku park4night.

Lenže predpoveď nám nevychádzala ideálne, takže sme sa rozhodli využiť posledný letný deň a išli sme sa okúpať do krásneho lomu pri Mikulove. Tu sme hrdo vytiahli stôl, stoličky a uvarili si na parkovisku obed. Voda bola príjemná, ale časom nás teplo a zvuk dronov vyhnali a my sme sa pobrali k Dyje - presnejšie zrúcanine hradu Cornštejn, ktorý leží uprostred meandra a my sme sa prehupli do nádhernej jesennej krajiny.

Prvú noc v camperVane nás potrápilo rozkladanie postele a presúvanie všetkého vybavenia, ale najhorší bol silný zvuk dažďa bubnujúceho na strechu - ten nedal spať ani Amálke, a teda ani nám.

Ráno bolo chladnejšie, ale uvarili sme si kašu, ktorá nás príjemne zohriala. Potom sme mohli vyraziť do Rakúska. Tu sa mi prvýkrát stalo, že ma navigácia točila v kruhu a nevedeli sme sa dostať ku hraniciam. Nakoniec sme to dáko zvládli a zostala nám ľahká úloha - kúpiť dialničnú známku. Ono je to v modernej Covid dobe celkom problém, keďže väčšina púmp je automatická bez obsluhy. Nakoniec sa nám to podarilo až v Hollabrun, kde po nákupe v Lidli ešte naháname kačky po parkovisku a bavíme ľudí okolo.

Zvyšok cesty po dialnici je trochu nuda, ale aspoň nám to rýchlo prejde a raz-dva sa ocitneme v Semmeringu, kde nás víta slniečko. Zaparkujeme pri detskom ihrisku, kde si všetci si doprajeme jedlo a oddych. I keď čo je to oddych naháňať Ami a tlačiť do nej jedlo z panvice. Podvečer ešte stíhame 20 šilingový výhľad - najkrajší výhľad na Unesco železnicu a jej dvojposchodové viadukty. Večer sa skladáme pri dvoch karavanoch pod lyžiarskym svahom a pripravujeme sa na najchladnejšiu noc. 

Baby zachráni páperový spacák a ja som to dáko doklepal, ale horšie bolo z neho ráno vyliezť, otvoriť dvere a kufor, aby sme mohli začať variť čaj a kašu. Dokonca ani Ami nechcela sadnúť na ten studený nočník. Akonáhle spustili lanovku, zaplnilo sa parkovisko bikermi a všetci vyrážajú hore. My sa pobalíme a vyrážame hore, kde sa ideme prejsť po hrebeni na Sonnwendstein. Kráča sa nám parádne a Ami spokojne zaspinká v nosítku, tak si užívame ticho a kľud v prírode. Pred lanovkou sa preberá. Potom si spoločne užívame jej prvé jazdy v kabínke a výhľady na letných zjazdárov. Na parkovisku sa svižne pobalíme a vyrážame do horského sedla ešte bližšie horám - presnejsie Raxalpe. Pred večerou si ešte ideme nazbierať posledné čučoriedky a nocujeme skoro sami - tentokrát je noc príjemnejšia.

Ráno sa síce prebúdzame do hmly, ale zhora jemne presvitá slniečko. Tešíme sa a vybiehame všetci nad oblaky a opaľujeme sa na horskej chate. Nad chatou si dáme lezeckú vložku s Amálkou na chrbte a pohráme sa na miestnom kolotoči. Na obed si doprajeme luxusné jedlo s posedením pred camperVanom a musíme toto naše krásne dobrodružstvo skončiť v najlepšom.