Nakoniec sme to zvládli za 6 mesiacov (čo je pre malého človeka, ktorého vek sa počíta v týždňoch a rovnako rýchlo sa aj mení, strašne veľa) a máme pre našu malú cestovateľku pas. Konečne sa môžme oficiálne vybrať domov na Slovensko pozrieť rodinu a ukázať jej naše rodné kopce.
My sme sa rozhodli pri vybavovaní pasu íst oficiálnou cestou cez ambasádu v Prahe, ale pokiaľ sa nevyžívate v byrokracii, tak to radšej odporúčam vybavovať priamo zo Slovenska. Medzi nástrahy patrí: zoberú vám CZ rodný list (zožeňte si úradný duplikát), čakačka 2 až 3 mesiace na voľný termín, najprv žiadosť o SK rodný list a až potom žiadosť o pas a fotenie, nič sa nedá poslať, pre všetko musíte ísť osobne = 3 cesty do Prahy, našťastie len raz s dcérou.
Situáciu skomplikovala korona a ani rodičia nás nemohli prísť pozrieť, takže sme zbalili kočík do kufra a vyrazili na pohraničie, kde sme si dali piknik na území nikoho :) občas prešla okolo slovenská hliadka, ale ani si nás nevšímala a nekontrolovala nás. Toto sme si ešte raz o mesiac zopakovali a tentokrát sme si už rovno prehadzovali proviant a darčeky z kufra do kufra cez "čiaru" :)
Druhá vlna je za dverami, a tak asi oprášime staré pašerácke cestičky, aby sme mohli spraviť rodinnú oslavu na "našom" mieste :)
Comments
Post a Comment