Návšteva Vysokých Tatier má vždy svoje čaro, ale počas jesene sú prekrásne a vďaka zasnežným vrcholkom a padajúcemu lístiu sú najfarabnejšie zo všetkých období. Túto sezónu sme zakončili dvomi výstupmi.
Slavkovský štít 2452 m n.m.
Je to skoro neuveriteľné, ale za všetky tie roky a výstupy v Tatrách nám tento štít stále chýbal do zbierky. Dokonca som sa on už dvakrát pokúšal - raz ako malý som to vzdal v polovičke, druhýkrát som sa ho pokúšal vybehnúť, ale pred koncom došla sila a musel som sa otočiť. Teraz sme sa rozhodli pre netradičný výstup - zimnou skialpovou cestou a dole sme zostupovali klasicky po chodníku. Nebolo to nič náročné a väčšinu času nás sprevádzala rodina kamzíkov, ktorí nás so záujmom sledovali. Jediná škoda, že kľud z Kráľovského žľabu vystriedal plný chodník za Slavkovským Nosom - to je tak, keď ideme niekam počas českého štátneho sviatku :)
Satan 2421 m n.m.
Na tento krásny dvojvrchol som sa už dlhšie pozeral s iskričkou v oku a nakoniec ma naň Zuzka zobrala klasickou cestou od Kozieho plesa, ktorá je celkom pekná a nie veľmi dlhá, takže sa to dá v pohode stíhať aj počas kratších jesených dní. Na výstup nám stačila len prilba. Cestou sme stretli pár ľudí a na vrchole sme si mohli na slniečku vychutnávať krásne výhľady na Tatranské vrcholy.
Naše krátke video z druhého výstupu:
Je to skoro neuveriteľné, ale za všetky tie roky a výstupy v Tatrách nám tento štít stále chýbal do zbierky. Dokonca som sa on už dvakrát pokúšal - raz ako malý som to vzdal v polovičke, druhýkrát som sa ho pokúšal vybehnúť, ale pred koncom došla sila a musel som sa otočiť. Teraz sme sa rozhodli pre netradičný výstup - zimnou skialpovou cestou a dole sme zostupovali klasicky po chodníku. Nebolo to nič náročné a väčšinu času nás sprevádzala rodina kamzíkov, ktorí nás so záujmom sledovali. Jediná škoda, že kľud z Kráľovského žľabu vystriedal plný chodník za Slavkovským Nosom - to je tak, keď ideme niekam počas českého štátneho sviatku :)
Na tento krásny dvojvrchol som sa už dlhšie pozeral s iskričkou v oku a nakoniec ma naň Zuzka zobrala klasickou cestou od Kozieho plesa, ktorá je celkom pekná a nie veľmi dlhá, takže sa to dá v pohode stíhať aj počas kratších jesených dní. Na výstup nám stačila len prilba. Cestou sme stretli pár ľudí a na vrchole sme si mohli na slniečku vychutnávať krásne výhľady na Tatranské vrcholy.
Naše krátke video z druhého výstupu:
Comments
Post a Comment