Tentokrát sme so Zuzkou zobrali na dovolenku aj našich rodičov - alebo oni zobrali nás? Každopádne sme šiesti vyrazili do Gruzínska na spoznávanie a ochutnávanie tejto kultúry na hranici Európy a Ázie. V poslednej dobe je to dosť vyhľadávaná destinácia, a tak nebudem popisovať každý deň, ale sa pokúsim zachytiť niektoré momenty v každej oblasti, čo sme navštívili.
Od kamarátov sme mali kontakt na miestneho šoféra a jeho syn nám dopredu zabezpečil ubytovanie na prvý týždeň u domácich a druhý týždeň sme už pokračovali na vlastnú päsť so všetkým, čo k tomu patrí :)
Tbilisi - ubytovanie sme mali v historickom centre s terasou a s výhľadom na kontrast medzi drsnými kopcami s historickými pevnosťami a modernými budovami, ktoré spájajú lanovky krížom krážom a nás začiatok cesty a spoznávania miestnych chutí...
Kazbegi - pani domáca nás všetkých nadchla kuchyňou a za pár dní nás vždy dokázala milo prekvapiť plným stolom všetkých možných dobrôt a my sme takto mohli spoznať Gruzínsku kuchyňu z prvej ruky, výhľad na Mt. Kazbegi pri východe slnka bol už len čerešničkou na torte. Na Bethlemi hute som mal skoro pocit ako v dákom himalájskom base campe, ale sherpovia, čo jazdili na koňoch po ľadovci ma vrátili späť do reality a väčšie riziko bolo skočiť na ľadovci do lajna ako do pukliny...
Racha - tu máme najsilnejšie zážitky, dostávame sa do blízkosti Ruska a Osetska. V meste Oni navštívime miestne múzeum v polorozpadnutej budove po zemetrasení - majú tu maľbu Stalina, ale ako nás miestny pán ubezpečuje, že keby to nemaľoval miestny umelec, tak by ju dávno vyhodili. Na uliciach zmizla azbuka a náš šofér nám vysvetľuje, že ak by ju sem pridali, bude revolúcia. Hneď vedľa je moderné úradné centrum s hrdou Európskou vlajkou a pri večeri u miestnych sa dozvedáme, že deti sa učia najprv angličtinu a potom povinne ruštinu, ale všetky to bojkotujú - predsa sa nebudú učiť jazyk okupantov... Ráno sa presúvame severne nad Ghebi, kde už skoro nikto nežije okrem pohraničnej stráže, ktorá stráži hranice s Ruskom a tiež nerozpráva ruštinou - ale šofér nám vybaví povolenie na túru hore dolinou, pričom máme jasné inštrukcie íst ľavou stranou doliny a za žiadnych okolností neprekročiť druhú rieku - tam stretávame vysunutú hliadku... ale tá príroda a ticho stáli za to :)
Svaneti - najkrajšie výhľady - či už priamo z okna na všetky tie historické obranné veže alebo na okolité zubaté kopce miestami pokryté ľadovcami. Mestia dýcha horskou atmosférou alpských miest a prvé, čo si od nich osvojila sú ceny taxíkov - i keď vás vyvezú doslova všade :) Najkrajší moment celého Gruzínska som zažil pri Kuruldi, kde v nádhernej scenérií cválalo stádo koní okolo jazera obklopeného horami.
Kutasi - podľa všetkých legiend spätých s týmto mestom (ukradnuté zlaté runo, Prometeus, Medea) by to malo byť nádherné mesto s bohatou históriou, ale opak je pravdou a neznesiteľné horúčavy nás vyháňajú do okolia hľadať aspoň niečo zaujimavé.
Pridávam ešte krátky zostrih z celého výletu
Od kamarátov sme mali kontakt na miestneho šoféra a jeho syn nám dopredu zabezpečil ubytovanie na prvý týždeň u domácich a druhý týždeň sme už pokračovali na vlastnú päsť so všetkým, čo k tomu patrí :)
Tbilisi - ubytovanie sme mali v historickom centre s terasou a s výhľadom na kontrast medzi drsnými kopcami s historickými pevnosťami a modernými budovami, ktoré spájajú lanovky krížom krážom a nás začiatok cesty a spoznávania miestnych chutí...
Kazbegi - pani domáca nás všetkých nadchla kuchyňou a za pár dní nás vždy dokázala milo prekvapiť plným stolom všetkých možných dobrôt a my sme takto mohli spoznať Gruzínsku kuchyňu z prvej ruky, výhľad na Mt. Kazbegi pri východe slnka bol už len čerešničkou na torte. Na Bethlemi hute som mal skoro pocit ako v dákom himalájskom base campe, ale sherpovia, čo jazdili na koňoch po ľadovci ma vrátili späť do reality a väčšie riziko bolo skočiť na ľadovci do lajna ako do pukliny...
Comments
Post a Comment