Lago di Como

Zuzke sa blížil koniec semestra, a tak sme sa to rozhodli využiť akciu Wizz clubu a vyrazili sme na krátky výlet (22-25.5) na sever Talianska, kde sme navštívili Bergamo a pochodili okolie Lago di Como. Viac foto bude časom ale tu je aspoň cestopis :)

Piatok

Letíme z Prahy do Bergama, na letisku na nás všade vyskakujú plagaty Expo. My ale potrebujeme zohnať turistickú plynovú bombu, čo sa nám nedarí ani v blízkom obchodnom centre. Tak nakupíme aspoň základné potraviny a sadáme na vlak smer Lago di Como (199 m n.m.). Čím viac postupujeme na sever, tým sú mestá čistejšie, krajina pestrejšia a kopce vyššie - to znamená, že ideme dobrým smerom :) Naša prvá zastávka je mesto Lecco, kde zo stanice vyrážame smerom na najbližší kopec. Tam plánujeme nájst vhodné miesto na stanovanie.

Cestou zažívame pravé úzke talianské uličky, kde sa ledva zmestí pol auta, občas riadené semafórom a postupne stúpame a stúpame. Za poslednými domčekmi pokračujeme turistickým chodníkom na Monte St. Martino (1090 m n.m.) a po čase nájdeme dostatočnú rovinku, a tak zhodíme batohy a postavíme stan ... dokonca neďaleko je pekný výhľad na mestá na konci jazera. Jediná nevýhoda je, ako zisťujeme, hluk mesta počas noci. Pri zaspávani nám síce hrá živá hudba z podnikov, no neskôr sa to zmení na húkanie sirén a brechanie psov.

Sobota

Skoro ráno všetko pobalíme a môj veľký batoh s nepotrebnými vecami nechávame v lese a vyrážame na kopec. Takto z rána sme tam len my dvaja a až tesne pod vrcholom nás dobieha miestny bežec. Hore máme prvé výhľady na túto časť Komského jazera, a tak si neodpustíme zopár fotiek.

Rýchlo zbehneme dole zoberieme veci a fičíme na vlak do centrálnej časti jazera, a to presnejšie do dedinky Varenna. Trať popri jazere je lemovaná palmami a postupne sa vynáraju strmšie a zasneženejšie majestáty.

Zo stanice, ktorá sa nachádza vyššie nad dedinou medzi dvomi tunelmi, je potrebné kúsok zísť do centra, kde si na promenáde vyhliadneme reštauráciu a ochutnávame pravé talianske špagety a bolongské lasagne. Síce porcie sú na môj vkus piccolo, ale dotlačíme sa parmezánom a pečivom, ktoré nám doniesli k jedlu.

Po obedíku vyrážame na promenádu nad hladinou. V zátoke pri reštauráciách si bez hanby schladíme chodidlá v jazere a potom pozorujeme krásne výhľady. Neskôr ideme do vily Monastero pozrieť botanickú záhradu ... nie preto, že by sme nemali paliem dosť, ale preto, že je veľmi pekne zariadená s peknými zákutiami. Postupne sa zdvíha vietor a zatahuje sa, a tak sa pomaly vrátime do centra a počkáme na trajekt na druhú stranu jazera do Menaggio. Tam chceme zistiť info o busoch do horskej dedinky Breglia. Prichádzame akurát na posledný bus a zisťujeme, že v nedeľu nič nechodí, takže dokupíme jedlo a vyrážame smerom hory, viď obrazok nižšie.

Dedinka je malebná, ale čas pokročil, a tak nachádzame táborisko za opustenou kamennou vežou. Keďže sa nám nepodarilo zohnať bombu, rozkladáme oheň a snažíme sa neprezradiť dymom. Zvládaname zohriať naše obľúbené trenčianske párky s fazuľou v konzerve :) Dokonca uvaríme aj čaj.

Nedeľa

Zahladíme po sebe všetky stopy a vyrážame smer Monte Grona (1736 mnm). Najprv nás čaká strmý úsek po asfaltke, ale našťastie turistický chodník vedie čo najviac mimo nej a seká serpentíny. Okolo nás sa mihajú miestni, čo sa vyvezú až na koniec cesty a okrátia sa tak o zábavných 300 výškových. Na prvej vyhliadke schovávame batoh v kríkoch a ďalej pokračujeme na ľahko. Po prudkom stúpaní v lese prichádzame na jeho koniec, kde sa postupne začínajú objavovať výhľady a dorazíme na chatu. 

Po krátkej pauze vyrážame na panoramatický chodník, ale najprv sa pokocháme ferratou a sledujeme lezcov, ako sa ťahajú priamo na vrchol. Náš chodník sa postupne mení na chodníček a pri pohľade nahor netušíme, ako sa dostaneme bez lezenia až hore. Pripadáme si ako kamzíky a za každým bralom zázračne nájdeme úzky chodník, ktorý vedie vyššie. Na hrebeni sa nám otvára výhľad do druhej doliny (Švajčiarsko) a dokonca na horizonte nad oblakmi trčí Monte Rosa :) Na vrchole dominuje klasicky veľký kríž a čaká nás nádherný výhľad na všetky strany. Po ľahkom obede sa presúvame na vedľajší vrchol odkiaľ je perfektný výhľad na celé jazero, a tak si tam chvíľu poležíme a kocháme sa výhľadom :) Pri zostupe som si buchol koleno o skalu, takže zvyšok zostupu ideme pohodovým tempom, pričom si občas ľahneme na lúku a vychutnávame si prírodu.

Rozmýšľame, či ísť spať na to isté miesto, ale pred tým sa zájdeme pozrieť na miestnu kaplnku a po príchode na miesto sme uchvatení výhľadom. Sme ihneď rozhodnutí, že tam musíme prenocovať. Prehľadáme okolie, nájdeme pekné rovné miesto pod mega super duper bukom. Spravíme si piecku vo zvyškoch po kamennom domčeku a večer trávime čítaním K. H. Machu a sledovaním západu slnka a lodičiek na jazere :)

Pondelok

Skoro ráno nás prebudí slniečko a my sa musíme zbaliť a pripraviť na návrat do civilizácie. Stíhame školský bus, a tak sa s kopou školoupovinných detí dostaneme späť do Menaggia, kde prestupíme na trajekt naspät do Varrenny. Tam nám síce ušiel vlak, ale čas nám príjemne ubehne na slniečku. Zaujímavé zistenie je, že tu majú na stanici sľapací (turecký) záchod. Z vlaku sa lučíme s týmto nádherným krajom a užívame si posledné výhľady na zasnežené štíty, skalné bralá a vily pri jazere Como.

Bergamo nás privíta rušnými ulicami a hustou premávkou, ale my zamierime do starého mesta, ktoré sa volá Citi Alta a nachádza sa v pevnosti na kopci. Je dominantou celého mesta. Tu sa párkrát stratíme za čo zvaľujem vinu na tvorcov turistických máp, ktorí to určite naschvál zle smapovali, aby sa ľudia viac nachodili, spoznali mesto atď. Doprajeme si chvilu relaxu v botanickej záhrade na severnom konci, kde doprajeme oddych nohám a vyzujeme sa  :) Pri prechádzaní zvyšnej časti začne mrholiť, a tak zbehneme už len do hlavnej pevnosti a potom šup na autobus na letisko odkiaľ to je už len kúsok späť do Brna :)