Jedna letna burka

Toto leto travim pracovne v Brne a preto je akcii menej ale za to som chcel aby boli o to silnejsie takze som sa snazil dostat do niakej expedicie na Mont Blanc. Prva skupina bola nadejna a siel by som so spoluziakom a jeho otcom. Sli by sme zo severu z francuzskej strany, len ich termin mi nevyhovoval plus sa tam chystali ist bez lana, prilby a planovali spat vedla chaty v stane tak som si povedal ze to by bolo uz asi moc extreme a musel by som si zhanat spacak co ma komfort aspon -20 takze aj celkom drahe (iked usetril by som za chatu :)) nakoniec som sa rozhodol pre druhu expediciu kde by som siel s mojou Zuzkou a jej otcom plus dalsich par ludi z klubu VHT. Plan je ist z juhu z talianskej strany, jediny problem nastal ze bolo az velmi dobre pocasie = udreli horucavi a tie nema rad ani ladovec takze po odporucani miestneho chatara kde sme planovali prespat.
Tak ked som bol uz po case doma tak som sa rozhodol vyuzit tento cas a trosku potrenovat nosit tazky batoh a par dni snim pochodovat takze sme sa so Zuzkou vybrali na hreben Nizkych Tatier.

V piatok doobeda som bol este u nich na dome pomahat a kopal som garat takze som pochytal zopar pluzgierov na rukach (kedze som toto leto vynechal diggersky skautsky tabor a nebol som na tuto aktivitu zvyknuty) po obede sme sa nakupili jedlo a vybrali sme sa za Babkou a Dedom na Polomku kde sme prepali noc a na druhy den sme vyrazili smer hreben.

Dedo nas nastastie vyviezol hore Ziarskou dolinou cim nam usetril hodinku slapania po asfaltke hore dolinou. Nasledne nastupujeme priamo hore smer sedlo pod Homolkou kedze je fakt teplo aj na hrebeni tak nase tempo je podla znaciek takze stihame aj zachadzku na Velky Bok koli krasnemu vyhladu na vsetky Tatre. Jedna skoda ze v tento krasny den sa tam rozhodli ist aj ludia z KST vybrama takze na vrchole je neobvykle rusno a dozvedame sa ze tam uz vystupilo cez 100 ludi takze masaker (posledne som tu bol sam s rodicmi a cely den nikto) tak sme nieco zjedli a pofotili sa :)
Cestou spet sme uz aj lahsie zvladli prekazkovu drahu lebo tento chodnik nie je udrzovany a ani tych 100 ludi ho nespriechodnilo.
Po navrate do sedla pod Homolkou sa konecne vydavam do mne neznamych koncin a vyrazame smerom utulna Ramza kde planujeme prespat. Tento usek nebol moc zazivny a kalamita tomu rozhodne nepomohla plus v tomto teple bol prechod rubaniskami priam nemozny, cestu nam komplikovali aj lanovky na stahovanie kalamitneho dreva ktore sa len tak povalovalo na chodniku (tymto skladam znovu respekt borcom ktori nedavno tadeto bezali Nizkotatransku stihacku menovite Martinkovi a Robovi) Po prichode na ubytovnu zistujeme ze tam je uz 5 ludi (2 poliaci, 1 cech a 2 slovaci) takze sa spolu vydavame hladat pramen, nepomohla nam ani GPS kde sme mali ulozene suradnice lebo pramen v tomto teple vyschol takze sme museli zist 15min do doliny kde tiekol potok a tam dobrat vodu a trochu sa schladit a oplachnut. Vecer bol prijemny a k jedlu nam hrali borec na ukulele len spanok nebol az taky prijemny kedze tazky batoh teplo a rozmaznane nohy si vybrali dan takze som mal problem lezat na tych tvrdych pricniach pricom kazdy pohyb bol sprevadzany vrzganim takze sa nikto nevyspal.

Rano sme sa snazili este nieco dospat ale moc to nepomohlo skor prihorsilo kedze sme zacinali turu a uz bolo vonku nehorazne teplo. Cesta na Certovicu pokracovala v nastolenej urovni takze mimo hrebena v lese pripadne cez rubanisko ale uz to bolo o kusok lepsie. Na Certovici davame vytuzenu kofolu zbavujeme sa smeti a rozhodujeme sa co dalej kedze otlaky uz zacinali byt neprijemne a Zuzku zacalo boliet koleno. Tak idem pozret bus samozrejme ziadny nechodi v nedelu a este pocas prazdnin ale stretol som Pijakovcou s Basou ako akuat dobehli niaky trening tak chvilku pokecame a po doplneni vody vyrazame smer Stefanicka. V prvom stupani stretavame Ondra ako si to zbieha (vybehol predtym sever chopku a teraz uz len jemne vyklusaval na certovicu kde ho cakala rodina, isiel si tak decentne s klobucikom a flasou vody v ruke, klasik ako by Adam povedal) tak teda pokracujeme dalej konecne klasickym terenom pre NT skoda len toho tepla ale aj tak na hrebeni prezuvame do sandalov koli otlakom. Pred Stefanickou sa rozhodujeme ci si ideme najst noclah medzi kosodrevinou ale nakoniec vyhra lakadlo kofoly a tak pri tomto slastnom moku
 (kofola je nove pivo) 
zistujeme cenu za ubytko a je jasne ze dnes spime pod sirakom, tak zistujeme telefonicky predpoved pocasia podla SHMU ktora je priazniva. Napriek tomu ze uz nevladzeme tak sa vydavame smer trangoska (aby sme mali rano blizsie na prvy bus domov [jeden ide 8:50 a druhy 15:30 tot vse :D]) pod jaskynou mrtvych netopierov nachadzame lesny chodnik do prava do lesa a tak sa nim vyberame a nachadzame podivnu chladnu jamu kde vteka potok do niakej jaskyne a hned vedla je takato sachta z ktorej taha brutalne chladny vzdcuh. Kusok vedla nachadzame relativne rovne miesto na prenocovanie.

Navarime veceru a po zapade slnka a vyhupnuti prvych hviezdiciek sa ukladame k spanku. Asi unavou ale aj tym ze je to nekonecne krat pohodlnejsie ako v tej utulni zaspavame. No len tu prichadza na rad priroda a tak sa o pol jednej prebudzam na divny zvuk tak sa poobzeram ze ci nas nehladaju niaky ochrancovia prirody, zrazu zazrem zablesk to asi svietia baterkou a tak si pretrem oci ci dobre vidim pocujem znovu divny hromovy zvuk na to pozeram na oblohu a budim Zuzku ze ci to nahodou nie je burka ona pozre hore a hovori ze sak to nemoze byt burka sak vidno hviezdy ja sa znovu pozrem a nevidim ziadne tak sa jej spytam ze ci si je ista ... na to pocujem niake sumenie ktore si myslime ze je ten potok co tam vteka pod zem ale ked sa to sumenie blizi pozeram na nove hodinky (suunto core regular ktore meraju tlak) a uistujem sa ze sak to nemoze byt burka lebo tlak za poslednu hodinu stupol a ked sa blizi burka tak by mal naopak klesat ked tu zrazu pocujem prvu kvapku na karimatke je mi jasne ze technika dnes totalne zlihala a tlacim spacak do batohu pricom v nom mam este nohu no proste zbalili sme nas tabor za 30 sekund jediny problem bol ze burka udrela za 20. Tak prehadzujem cez batoh plas nasadim jedinu celovku co sme mali a dereme sa rychlo prec z lesa kedze blesky naberaju na intezite. Za chvilu sa predereme cez zihlavu a zistujeme ze ci sme nepresli chodnik lebo sak tu je len potok, pri podrobnejsom preskumani sa presviedcime ze to je chodnik len uz nam ho trosku zatopilo a tak nasadime pekelne tepmo a ficime na trangosku. Ako tak sa mi dari svietit medzi nas aby sme obaja videli ale aj tak Zuzka dva krat nepekne padne ja medzi tym pocitam kolko sekund ubieha medzi audio a vizualnou stopou po blesku kedze technike sa uz neda verit ked si po par minutach uvedomujem ze uz aj menej prsi a blesky sa vzdaluju tak som kludnejsi. Nakoniec sme za polhodinku dorazili na trangosku kde sa skladame do altanku n zem hned po tom ako vyzmikam moje jedine gate a zistujem ze mam mokry spodok spacaku tak skusene si obalujem chodidla igelitkou a snazime sa zaspat co sa nam az tak nedari kedze dazd pokracuje este 3 hodiny a cez altanok nam vanie prievan tak sa obkladame batohmi a ako tak zaspavame. Nadranom prisla kriza kedze mam stary spacak ktory je vhodny teplotne tak ako prikrivka pocas horucih letnych noci a tlacime sa spolu v Zuzkinom spacaku :) o 6 rano na nas zacina svietit slniecko a tak som zacal behat v trenkach po ceste a mavam okolo seba nohavicami aby skor vyschli, no proste prvy turisti co vtedy sli na Srdiecko mali zabavne divadlo. Este jedlo, zbalit a cesta domov pricom spoje pekne na seba navezovali takze krasa.

Po prichode domov hodinka spanok obed a hor sa nakladat a furikovat strk ... proste silna akcia Adam by bol rad :)

P.s. zopar dalsich fotiek najdete TU

P.s.s. este prikladam gps trasu TU pricom nam dosla baterka tak je tam v strede rovna ciara ale ten zub hned za nou to je miesto az kam sme museli ist po vodu na Ramzi.

Comments