Prvýkrát sme sa rozhodli zveriť plánovanie a organizáciu do rúk profesionálov. Pre naše dobrodružstvo sme si vzbrali expedičný klub, kde som poznal Ondra. Stretli sme sa na letisku vo Viedni a po úvodnom pivku sme dostali itinerár a mohli sme vyraziť na Juh za slnkom :)
Je jedným z najkrajších a najnavštevovanejších trekov Južnej Ameriky, kde je potrebné aspoň pol roka dopredu rezervovať miesta. My sme sa vybrali na `O` variantu, čiže okolo celého pohoria Paine. Človek sa dostane trochu ďalej od hlavného náporu turistov a užije si rôznorodejšiu krajinu. Trek nám zabral 7 dní, počas ktorých sme zdolali 130 km a nastúpali približne 4000 m. V celom parku je zakázané zakladať oheň a aj plynové variče sú povolené len na vyhradených miestach. Tieto opatrenia sú platné od roku 2005, keď to tu jeden český turista náhodou podpálil. Každý kemp bol niečim špecifický. Mohli sme spať v lese pabukov nad ľadovcom, na drevených plošinách, v silnom vetre alebo aj pri ľadovcovej zátoke - to bolo najkajšie miesto, kde sme kedy stanovali. Samozrejme som nemohol odolať takémuto lákavému miestu a musel som sa tu okúpať :) Najkrajšie počasie nám vyšlo na najlepšom mieste s výhladom na dominantu troch veží, ktoré sa nad nami týčili 2000 metrov.
Do tohto Argentínskeho turistického centra sa presúvame busom cez patagónsku step, kde sa okolo nás pasú stáda lám, koňov a oviec. Po príchode si dávame rozchod po hlavnej ulici na nákup suvenírov. Po obede vyrážame do vtáčej rezervacie, kde sáce silno fúka, ale aj tak môžme pozorovať všetky možné druhy vtáčikov, avšak hlavným lákadlom sú plameniaky. Na ďalší deň vyrážame na najväčšiu atrakciu oblasti, konkrétne na ľadovec Perito Moreno. Síce sa na každom kroku platia poplatky, ale výhľad na 70 metrovú stenu ľadu nás hneď očarí, ale keď počujme prvé pukanie a lámanie ľadu, po ktorom nasleduje masívny zosuv, zostaváme stáť v nemom úžase. Postupne si však na to zvykáme, keďže sa toto divadlo opakuje každých 5-10 minút. Tento ľadovec je špeciálny aj v tom, že ako jeden z mála na svete pomaly rastie a každých 5 rokov prehradí rieku, ktorá ho potom pomaly podmýva, až kým sa vytvorí ľadovcový most, ktorý sa časom prelomí.
Najkrajšie mestečko, ktoré sme stihli navštíviť. Stačí tu celý deň sedieť na verande reštaurácie, jesť fajné argentínske stejky a kochať sa výhľadom na prekrásny majestátny Fitz Roy. My sme si založili vysunutý tábor pár kilometrov nad mestečkom v prírodnom mieste na kempovanie pri lagúne Capri. Odtiaľto sme potom podnikali menšie výlety na vyhliadkové miesta a keď nám doprialo počasie, tak sa nám aj otvorili nadherné scenérie na najikonickejsiu lezeckú výzvu Patagónie.
Na koniec sme si nechali to najdivokejšie úplne na konci sveta :) Začíname v najjužnejšom meste sveta - Ushuaia. Južnejšie od nás je už len Antarktída a práve z tohto miesta štartuje väčšina lodných výprav. Nás trek začína kúsok za najkrajším kopcom v okoli - Monte Olivia. Tu nás privítaju samé bobrie hrádze. Po pár hodinách nám končí chodník a ďalej pokračujeme podľa Mapy.cz pomedzi popadané stromy, bobrie hrádze a cez rašeliniská. Takouto divočinou ideme 3 dni bez toho, aby sme stretli iných bláznov a samozrejme nikde nebol telefónny signál :) Každopádne silný zážitok.
Cestou späť do civilizácie nás vítajú všade prítomne lamy a dokonca na trajekte nás sprevádzajú delfíny aj miestne tučniaky :) Úplna čerešnička na torte bol let ponad všetky treky, čo sme počas tohto krátkeho mesiaca absolvovali.
Comments
Post a Comment